Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.
Príklad
Rozlož mnohočlen x3 − 2x2 − 5x + 6 na súčin a nájdi jeho korene.
Riešenie
Celočíselné korene hľadáme medzi deliteľmi čísla 6. P(1) = 1 − 2 − 5 + 6 = 0, číslo 1 je koreň. Delenie dvojčlenom x − 1:
| 1 | −2 | −5 | 6 | |
|---|---|---|---|---|
| c = 1 | 1 | −1 | −6 | 0 |
Podiel je x2 − x − 6 = (x − 3)(x + 2). Spolu (x − 1)(x − 3)(x + 2), korene sú 1, 3 a −2.
Príklad s nerovnicou
Rieš v R nerovnicu x3 − 2x2 − 5x + 6 > 0.
Riešenie
Z rozkladu (x − 1)(x − 3)(x + 2) > 0. Nulové body −2, 1 a 3 rozdelia os na štyri intervaly. Vpravo od 3 sú všetky činitele kladné a pri prechode každým jednoduchým koreňom sa znamienko zmení. Riešenie: x ∈ (−2, 1) ∪ (3, ∞). Postup s tabuľkou znamienok je v téme Rovnice, nerovnice a ich sústavy.
Všetky grafy y = xn prechádzajú bodom [1, 1]. Ktorý graf je vyššie, závisí od intervalu.
| x | −2 | −0,5 | 0,5 | 2 |
|---|---|---|---|---|
| x² | 4 | 0,25 | 0,25 | 4 |
| x³ | −8 | −0,125 | 0,125 | 8 |
Zdôvodnenie
Pre 0 < x < 1 vynásobíme nerovnosť x < 1 kladným číslom x a dostaneme x2 < x. Ďalším vynásobením číslom x vyjde x3 < x2. Pre x > 1 rovnako z nerovnosti x > 1 vyjde x2 > x.
Pozor
Funkcia y = 1/x klesá na (−∞, 0) aj na (0, ∞), ale na celom definičnom obore klesajúca nie je. Platí −1 < 1, a predsa f(−1) = −1 < f(1) = 1. Intervaly monotónnosti preto píš oddelene, nie ako zjednotenie.
Príklad
Pre funkciu f(x) = (2x + 1)/(x − 1) nájdi asymptoty, priesečníky s osami, intervaly monotónnosti a inverznú funkciu.
Riešenie
Čitateľa vyjadríme pomocou menovateľa: 2x + 1 = 2(x − 1) + 3, teda
Príklad s nerovnicou
Pre ktoré x platí (2x + 1)/(x − 1) ≥ 2?
Riešenie
Z upraveného tvaru 2 + 3/(x − 1) ≥ 2, teda 3/(x − 1) ≥ 0. Zlomok nikdy nie je nulový a kladný je pre x > 1. Riešenie x ∈ (1, ∞) vidno aj na grafe: pravá vetva leží nad asymptotou y = 2.
Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.