Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Mnohočleny, mocninové a lineárne lomené funkcie

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Mnohočlen a jeho korene

P(x) = anxn + … + a1x + a0mnohočlen (polynóm) stupňa n, koeficient pri n-tej mocnine an ≠ 0
  • Koreň mnohočlena: Číslo c, pre ktoré P(c) = 0
  • Koreňový činiteľ: Ak je c koreň, platí P(x) = (x − c) · Q(x), kde Q má stupeň o jeden menší
  • Počet koreňov: Mnohočlen stupňa n má najviac n rôznych reálnych koreňov
  • Nepárny stupeň: Mnohočlen nepárneho stupňa má aspoň jeden reálny koreň
    • Jeho graf prichádza z jednej strany osi x a odchádza na druhú, niekde ju teda musí pretnúť
  • Párny stupeň: Reálny koreň mať nemusí, napríklad x2 + 1 alebo x4 + 3
  • Celočíselné korene: Ak má mnohočlen celočíselné koeficienty, jeho celočíselné korene delia absolútny člen a0

2Rozklad mnohočlena

  • Vynímanie a zoskupovanie: x3 + 2x2 − 9x − 18 = x2(x + 2) − 9(x + 2), teda (x + 2)(x − 3)(x + 3)
  • Uhádnutý koreň: Dosadíme delitele absolútneho člena, a keď nájdeme koreň c, vydelíme mnohočlen dvojčlenom x − c
  • Hornerova schéma: Rýchle delenie dvojčlenom x − c
    • Prvý koeficient opíšeme, každé ďalšie číslo je predchádzajúci výsledok vynásobený číslom c plus koeficient nad ním
    • Posledné číslo je hodnota P(c), nula znamená, že c je koreň

Príklad

Rozlož mnohočlen x3 − 2x2 − 5x + 6 na súčin a nájdi jeho korene.

Riešenie

Celočíselné korene hľadáme medzi deliteľmi čísla 6. P(1) = 1 − 2 − 5 + 6 = 0, číslo 1 je koreň. Delenie dvojčlenom x − 1:

1−2−56
c = 11−1−60

Podiel je x2 − x − 6 = (x − 3)(x + 2). Spolu (x − 1)(x − 3)(x + 2), korene sú 1, 3 a −2.

Príklad s nerovnicou

Rieš v R nerovnicu x3 − 2x2 − 5x + 6 > 0.

Riešenie

Z rozkladu (x − 1)(x − 3)(x + 2) > 0. Nulové body −2, 1 a 3 rozdelia os na štyri intervaly. Vpravo od 3 sú všetky činitele kladné a pri prechode každým jednoduchým koreňom sa znamienko zmení. Riešenie: x ∈ (−2, 1) ∪ (3, ∞). Postup s tabuľkou znamienok je v téme Rovnice, nerovnice a ich sústavy.

3Mocninové funkcie

y = xn,   n ∈ Z
  • n párne kladné (x², x⁴, …):
    • D = R, H = ⟨0, ∞), funkcia je párna
    • Klesá na (−∞, 0⟩, rastie na ⟨0, ∞), minimum 0 má v bode 0
    • Graf prechádza bodmi [−1, 1], [0, 0] a [1, 1]
  • n nepárne kladné (x, x³, …):
    • D = H = R, funkcia je nepárna, rastúca a prostá
    • Graf prechádza bodmi [−1, −1], [0, 0] a [1, 1]
  • n párne záporné (x⁻², x⁻⁴, …):
    • D = R ∖ {0}, H = (0, ∞), funkcia je párna
    • Rastie na (−∞, 0), klesá na (0, ∞)
  • n nepárne záporné (x⁻¹, x⁻³, …):
    • D = H = R ∖ {0}, funkcia je nepárna
    • Klesá na (−∞, 0) aj na (0, ∞), grafom y = 1/x je hyperbola
  • n = 0: y = x0 = 1 pre x ≠ 0
  • Odmocnina: y = √x = x1/2 má D = H = ⟨0, ∞), je rastúca a inverzná k y = x2 na ⟨0, ∞)
  • Rovnica xn = a: Pri nepárnom n má jediný koreň, pri párnom n dva opačné korene pre a > 0 a žiadny pre a < 0
    • x3 = −8 má koreň −2, x4 = 16 má korene 2 a −2, x4 = −1 nemá riešenie

4Porovnanie mocnín

Všetky grafy y = xn prechádzajú bodom [1, 1]. Ktorý graf je vyššie, závisí od intervalu.

x−2−0,50,52
x²40,250,254
x³−8−0,1250,1258
  • Na (1, ∞): x < x2 < x3, vyšší exponent dáva väčšiu hodnotu
  • Na (0, 1): x > x2 > x3, vyšší exponent dáva menšiu hodnotu
  • Na (−1, 0): x < x3 < 0 < x2
  • Na (−∞, −1): x3 < x < 0 < x2

Zdôvodnenie

Pre 0 < x < 1 vynásobíme nerovnosť x < 1 kladným číslom x a dostaneme x2 < x. Ďalším vynásobením číslom x vyjde x3 < x2. Pre x > 1 rovnako z nerovnosti x > 1 vyjde x2 > x.

5Lineárna lomená funkcia

y = ax + bcx + dc ≠ 0 a ad − bc ≠ 0, inak by išlo o lineárnu funkciu alebo o konštantu
  • Nepriama úmernosť y = k/x: Najjednoduchšia lineárna lomená funkcia, k ≠ 0
    • Grafom je hyperbola, ktorej asymptotami sú osi x a y
    • Pre k > 0 leží v I. a III. kvadrante a klesá na (−∞, 0) aj na (0, ∞)
    • Pre k < 0 leží v II. a IV. kvadrante a na oboch intervaloch rastie
  • Tvar s asymptotami: Predpis upravíme na y = k/(x − m) + n
    • Graf je hyperbola y = k/x posunutá o m v smere osi x a o n v smere osi y
    • Asymptoty sú x = m a y = n, D = R ∖ {m}, H = R ∖ {n}
  • Asymptoty priamo z predpisu: Zvislá je x = −d/c (nulový bod menovateľa), vodorovná y = a/c

Pozor

Funkcia y = 1/x klesá na (−∞, 0) aj na (0, ∞), ale na celom definičnom obore klesajúca nie je. Platí −1 < 1, a predsa f(−1) = −1 < f(1) = 1. Intervaly monotónnosti preto píš oddelene, nie ako zjednotenie.

6Asymptoty a graf

Príklad

Pre funkciu f(x) = (2x + 1)/(x − 1) nájdi asymptoty, priesečníky s osami, intervaly monotónnosti a inverznú funkciu.

Riešenie

Čitateľa vyjadríme pomocou menovateľa: 2x + 1 = 2(x − 1) + 3, teda

f(x) = 2 + 3x − 1
  • Asymptoty x = 1 a y = 2, D(f) = R ∖ {1}, H(f) = R ∖ {2}
  • Priesečník s osou y je [0, −1], s osou x je [−1/2, 0]
  • Keďže k = 3 > 0, funkcia klesá na (−∞, 1) aj na (1, ∞)
  • Inverzná funkcia: z x = (2y + 1)/(y − 1) je xy − x = 2y + 1, teda f⁻¹(x) = (x + 1)/(x − 2) s asymptotami x = 2 a y = 1
Graf funkcie y = (2x + 1)/(x − 1)Hyperbola s asymptotami x = 1 a y = 2. Pravá vetva leží nad asymptotou y = 2, ľavá pod ňou. Graf pretína os y v bode [0, −1] a os x v bode [−1/2, 0].xy12x = 1y = 2[0, −1][−1/2, 0]
Graf y = (2x + 1)/(x − 1) = 2 + 3/(x − 1) je hyperbola y = 3/x posunutá o 1 doprava a o 2 nahor. Asymptoty sú x = 1 a y = 2.

Príklad s nerovnicou

Pre ktoré x platí (2x + 1)/(x − 1) ≥ 2?

Riešenie

Z upraveného tvaru 2 + 3/(x − 1) ≥ 2, teda 3/(x − 1) ≥ 0. Zlomok nikdy nie je nulový a kladný je pre x > 1. Riešenie x ∈ (1, ∞) vidno aj na grafe: pravá vetva leží nad asymptotou y = 2.

7Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli pojmy mnohočlen, stupeň mnohočlena a koreň mnohočlena. Uveď príklad mnohočlena tretieho stupňa s tromi koreňmi a mnohočlena druhého stupňa bez reálneho koreňa.
  2. Dôvodenie Zdôvodni, prečo pre 0 < x < 1 platí x3 < x2 < x a pre x > 1 naopak. Prečo má mnohočlen nepárneho stupňa vždy aspoň jeden reálny koreň?
  3. Riešenie Pre funkciu g(x) = (x + 3)/(x + 1) nájdi asymptoty, načrtni graf a urči intervaly, na ktorých je klesajúca. (Výsledok: g(x) = 1 + 2/(x + 1), asymptoty x = −1 a y = 1, klesá na (−∞, −1) aj na (−1, ∞).)