Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Rovnice, nerovnice a ich sústavy

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Úpravy a skúška správnosti

  • Ekvivalentné úpravy: Nemenia množinu koreňov
    • Pripočítanie rovnakého čísla alebo výrazu, ktorý je definovaný pre všetky prípustné x
    • Vynásobenie oboch strán tým istým nenulovým číslom
    • Výmena strán rovnice
  • Dôsledkové úpravy: Platí len implikácia, môžu pribudnúť korene navyše
    • Umocnenie oboch strán, vynásobenie výrazom s neznámou
  • Úpravy, pri ktorých sa korene strácajú: Delenie výrazom s neznámou, ktorý môže byť nulový
  • Podmienky: Čísla, pre ktoré rovnica nemá zmysel, vylúčime hneď na začiatku
  • Skúška správnosti: Pri dôsledkových úpravách je povinnou súčasťou riešenia, dosadzujeme do pôvodnej rovnice

Pozor

Z rovnice x2 = 3x delením x vyjde len x = 3 a koreň 0 sa stratí. Správne: x2 − 3x = 0, x(x − 3) = 0, korene sú 0 a 3.

2Lineárne rovnice

ax + b = 0
  • a ≠ 0: Jediný koreň x = −b/a
  • a = 0 a b = 0: Koreňom je každé reálne číslo
  • a = 0 a b ≠ 0: Rovnica nemá koreň

Príklad

Rieš v R: a) 3(x − 2) − (x + 4) = 2x − 10, b) (x + 1)/(x − 2) = 3.

Riešenie

a) Ľavá strana je 2x − 10, rovnica má tvar 0 = 0 a jej koreňom je každé reálne číslo.

b) Podmienka x ≠ 2. Vynásobíme menovateľom: x + 1 = 3x − 6, teda x = 7/2. Podmienku spĺňa, je to koreň.

3Kvadratické rovnice

ax2 + bx + c = 0,   a ≠ 0
D = b2 − 4ac x1,2 = −b ± √D2a
  • D > 0: Dva rôzne reálne korene
  • D = 0: Jeden dvojnásobný koreň x = −b/(2a)
  • D < 0: Rovnica nemá reálny koreň
  • Neúplné rovnice: Diskriminant netreba
    • ax2 + bx = 0: vyberieme x pred zátvorku, korene 0 a −b/a
    • ax2 + c = 0: x2 = −c/a
  • Rozklad na koreňové činitele: ax2 + bx + c = a(x − x₁)(x − x₂)
x1 + x2 = −ba x1 · x2 = caViètove vzťahy, pre x² + px + q = 0 je súčet koreňov −p a súčin q

Príklad

Rieš rovnicu 2x2 − 3x − 2 = 0 a ľavú stranu rozlož na súčin.

Riešenie

D = 9 + 16 = 25, x = (3 ± 5)/4, korene sú 2 a −1/2. Rozklad: 2(x − 2)(x + 1/2) = (x − 2)(2x + 1).

Príklad s parametrom

Pre ktoré m má rovnica x2 − 4x + m = 0 dva rôzne reálne korene? Napíš aj kvadratickú rovnicu s koreňmi 3 a −5.

Riešenie

Potrebujeme D = 16 − 4m > 0, teda m < 4. Druhá časť z Viètových vzťahov: súčet koreňov je −2, súčin −15, rovnica je x2 + 2x − 15 = 0.

4Súčinový tvar a substitúcia

  • Súčin sa rovná nule: Práve vtedy, keď sa nule rovná aspoň jeden činiteľ, f(x) · g(x) = 0 riešime ako f(x) = 0 alebo g(x) = 0
  • Substitúcia: Opakujúci sa výraz nahradíme novou neznámou a po vyriešení sa k nemu vrátime

Príklad

Rieš v R: a) (x − 1)(x2 − 4) = 0, b) x4 − 5x2 + 4 = 0.

Riešenie

a) x − 1 = 0 alebo x2 = 4, korene sú 1, 2 a −2.

b) Substitúcia y = x2: y2 − 5y + 4 = 0, y = 1 alebo y = 4. Späť: x2 = 1 alebo x2 = 4, korene sú −2, −1, 1, 2.

5Rovnice s absolútnou hodnotou

  • Typ |x − a| = b: Pre b < 0 nemá riešenie, pre b = 0 je x = a, pre b > 0 je x = a ± b
  • Všeobecný postup: Nájdeme nulový bod výrazu v absolútnej hodnote a riešime rovnicu zvlášť na každom intervale
    • Riešenie z každého prípadu musí ležať v intervale, pre ktorý sme ho počítali

Príklad

Rieš v R rovnicu |2x − 4| = x + 1.

Riešenie

Nulový bod výrazu 2x − 4 je 2.

  • Pre x ≥ 2: 2x − 4 = x + 1, x = 5, leží v intervale, je to koreň
  • Pre x < 2: −2x + 4 = x + 1, x = 1, leží v intervale, je to koreň

Rovnica má korene 1 a 5.

6Rovnice s odmocninou

Odmocninu osamostatníme na jednej strane a rovnicu umocníme. Umocnenie je dôsledková úprava, preto je skúška povinná.

Príklad

Rieš v R rovnicu √(x + 5) = x − 1.

Riešenie

Umocnením x + 5 = x2 − 2x + 1, teda x2 − 3x − 4 = 0 s koreňmi 4 a −1.

  • Skúška pre 4: √9 = 3 a 4 − 1 = 3, sedí
  • Skúška pre −1: √4 = 2, ale −1 − 1 = −2, nesedí

Jediným koreňom je 4. Číslo −1 pribudlo umocnením, lebo umocnená rovnica platí aj pre √(x + 5) = −(x − 1).

7Sústavy rovníc

  • Metódy: Dosadzovacia (z jednej rovnice vyjadríme neznámu a dosadíme do druhej), sčítacia (rovnice vynásobíme tak, aby sa po sčítaní jedna neznáma odčítala)
  • Dve lineárne rovnice s dvoma neznámymi: Geometricky dve priamky
    • Rôznobežné priamky: práve jedno riešenie, priesečník
    • Rovnobežné rôzne priamky: žiadne riešenie
    • Totožné priamky: nekonečne veľa riešení
  • Nelineárna sústava: Typicky jednu neznámu vyjadríme z lineárnej rovnice a dosadíme do druhej

Príklad

Rieš sústavu 2x + 3y = 12, x − y = 1.

Riešenie

Z druhej rovnice x = y + 1. Dosadením 2y + 2 + 3y = 12, y = 2 a x = 3. Riešením je dvojica [3, 2].

Príklad

Rieš sústavu y = x + 1, x2 + y2 = 25.

Riešenie

Dosadením x2 + (x + 1)2 = 25, po úprave x2 + x − 12 = 0, teda x je 3 alebo −4. Riešenia sú [3, 4] a [−4, −3]. Geometricky sú to priesečníky priamky s kružnicou so stredom v počiatku a polomerom 5.

8Nerovnice

  • Úpravy: Ako pri rovniciach, s jednou výnimkou
    • Vynásobenie alebo vydelenie záporným číslom otočí znak nerovnosti
    • Nerovnicu nenásob výrazom s neznámou, ak nevieš, aké má znamienko
  • Lineárna nerovnica: −2x + 3 > 7, −2x > 4, x < −2
  • Kvadratická nerovnica: Nájdeme korene a podľa tvaru paraboly vyberieme intervaly
    • x2 − x − 6 ≤ 0, (x − 3)(x + 2) ≤ 0, riešenie ⟨−2, 3⟩
  • Súčinové a podielové nerovnice: Metóda nulových bodov a tabuľka znamienok
  • S absolútnou hodnotou: |x − 3| < 2 znamená vzdialenosť od 3 menšiu ako 2, teda x ∈ (1, 5)
  • Sústava nerovníc: Riešením je prienik riešení jednotlivých nerovníc
  • Nerovnica s dvoma neznámymi: Riešením je časť roviny, napríklad polrovina ax + by + c > 0 alebo body nad grafom y > f(x)

Príklad

Rieš v R nerovnicu (x − 1)/(x + 2) ≥ 0.

Riešenie

Nulové body sú 1 a −2, rozdelia číselnú os na tri intervaly.

(−∞, −2)(−2, 1)(1, ∞)
x − 1−−+
x + 2−++
podiel+−+

Číslo 1 vyhovuje (podiel je 0), číslo −2 nie (menovateľ je 0). Riešenie: x ∈ (−∞, −2) ∪ ⟨1, ∞).

9Slovné úlohy

  • Postup: Zvolíme neznámu, zapíšeme vzťahy z textu rovnicou, vyriešime ju, výsledok overíme v pôvodnom texte a napíšeme odpoveď
  • Interpretácia: Koreň rovnice nemusí byť riešením úlohy (záporný počet ľudí, nezmyselný čas)

Príklad

Koľko litrov 30 % roztoku treba priliať k 10 litrom 80 % roztoku, aby vznikol 50 % roztok?

Riešenie

Množstvo látky sa zachováva: 0,3x + 0,8 · 10 = 0,5(x + 10). Po úprave 3 = 0,2x, teda x = 15. Treba priliať 15 litrov.

Príklad

Mestá A a B sú od seba 440 km. O 8.00 vyrazí z A do B auto rýchlosťou 80 km/h, o 9.00 z B oproti nemu druhé auto rýchlosťou 100 km/h. Kedy sa stretnú?

Riešenie

Do 9.00 prvé auto prejde 80 km, ostáva 360 km. Autá sa približujú rýchlosťou 180 km/h, stretnú sa o 360/180 = 2 hodiny, teda o 11.00.

10Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli, čo je ekvivalentná a dôsledková úprava rovnice. Uveď príklady oboch a povedz, kedy je skúška správnosti nutná.
  2. Dôvodenie Urči počet koreňov rovnice x2 + 2x + m = 0 v závislosti od parametra m a zdôvodni to aj graficky pomocou paraboly. (Pre m < 1 dva korene, pre m = 1 jeden, pre m > 1 žiadny.)
  3. Riešenie Rieš v R rovnicu √(2x + 3) = x algebraicky a ukáž aj grafické riešenie ako priesečník dvoch grafov. (Výsledok: 3.)