Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Exponenciálna a logaritmická funkcia

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Exponenciálna funkcia

y = ax,   a > 0, a ≠ 1
  • Definičný obor a obor hodnôt: D = R, H = (0, ∞)
  • Význačné body: Graf prechádza bodmi [0, 1] a [1, a]
  • Monotónnosť: Pre a > 1 je rastúca, pre 0 < a < 1 klesajúca
  • Ohraničenosť: Zdola je ohraničená nulou, zhora nie je ohraničená, maximum ani minimum nemá
    • Graf sa k osi x približuje, ale nikdy ju nepretne
  • Prostá funkcia: Z rovnosti ar = as vyplýva r = s, na tom stojí riešenie rovníc
  • Súmernosť: Grafy y = ax a y = (1/a)x = a−x sú súmerné podľa osi y
  • Číslo e: Iracionálne číslo e ≈ 2,718, funkcia y = ex je rastúca
ar + s = ar · as (ar)s = ars a−x = 1axpre a > 0 a reálne r, s, x

2Exponenciálny rast a pokles

Ak sa hodnota za rovnaký čas zväčší vždy o rovnaký počet percent p, každé obdobie sa násobí tým istým číslom 1 + p/100.

y = y0 · (1 + p100)xy₀ je začiatočná hodnota, x počet období; pri poklese o p % je v zátvorke 1 − p/100

Príklad

Na začiatku pokusu je 500 baktérií a ich počet sa každú hodinu zväčší o 20 %. Zapíš počet baktérií ako funkciu času.

Riešenie

Po hodine je ich 500 · 1,2 = 600, po dvoch hodinách 500 · 1,22 = 720, po x hodinách y = 500 · 1,2x. Po desiatich hodinách približne 3 096 baktérií.

Príklad s poklesom

Rádioaktívny jód má polčas rozpadu 8 dní. Aká časť látky zostane po 24 dňoch?

Riešenie

Každých 8 dní sa množstvo zníži na polovicu, po t dňoch zostane m0 · (1/2)t/8. Po 24 dňoch je to (1/2)3 = 1/8 pôvodného množstva.

3Exponenciálne rovnice a nerovnice

  • Rovnaký základ: Obe strany zapíšeme ako mocninu toho istého základu a porovnáme exponenty
  • Substitúcia: Výraz ax nahradíme novou neznámou, ktorá musí byť kladná
  • Logaritmovanie: Keď sa základy zjednotiť nedajú, ax = b má riešenie x = loga b

Príklad

Rieš v R: a) 2x + 1 = 32, b) 9x − 3x − 6 = 0, c) 3x = 7.

Riešenie

a) 2x + 1 = 25, teda x + 1 = 5 a x = 4.

b) Keďže 9x = (3x)2, zvolíme t = 3x > 0. Z rovnice t2 − t − 6 = 0 je t rovné 3 alebo −2. Rovnica 3x = −2 riešenie nemá, z 3x = 3 je x = 1.

c) x = log3 7 = log 7/log 3 ≈ 1,771.

Príklad s nerovnicou

Rieš v R nerovnicu (1/2)x > 4.

Riešenie

4 = (1/2)−2, nerovnica má tvar (1/2)x > (1/2)−2. Funkcia so základom 1/2 je klesajúca, väčšiu hodnotu má pri menšom exponente: x < −2.

Pozor

Pri základe medzi 0 a 1 sa pri prechode od mocnín k exponentom znak nerovnosti otočí, lebo funkcia je klesajúca. Pri základe väčšom ako 1 zostáva.

4Logaritmus

loga b = x   ⇔   ax = bpre a > 0, a ≠ 1, b > 0; logaritmus je exponent, na ktorý treba umocniť základ a, aby vyšlo b
  • Príklady: log2 8 = 3, log3 (1/9) = −2, log5 1 = 0, loga a = 1
  • Dekadický logaritmus: Základ 10, píšeme log x, napríklad log 1000 = 3
  • Prirodzený logaritmus: Základ e, píšeme ln x
  • Logaritmus záporného čísla a nuly: Neexistuje, lebo ax je vždy kladné
loga (r · s) = loga r + loga s
loga rs = loga r − loga s
loga rs = s · loga r aloga x = xpre a > 0, a ≠ 1 a kladné r, s, x; v treťom vzťahu môže byť s ľubovoľné reálne číslo
  • Iný základ na kalkulačke: loga x = log x/log a, napríklad log2 10 ≈ 3,322

Zdôvodnenie

Prečo loga (rs) = loga r + loga s? Označme u = loga r a v = loga s, teda r = au a s = av. Potom rs = au · av = au + v, takže loga (rs) = u + v. Pravidlo pre logaritmus súčinu je pravidlo pre súčin mocnín zapísané inak.

Príklad

Vypočítaj bez kalkulačky log2 40 − log2 5 a 2 log 5 + log 4.

Riešenie

log2 (40/5) = log2 8 = 3. Druhý výraz: log 25 + log 4 = log 100 = 2.

5Logaritmická funkcia

y = loga x,   a > 0, a ≠ 1inverzná funkcia k funkcii y = aˣ
  • Definičný obor a obor hodnôt: D = (0, ∞), H = R, vymenili sa oproti exponenciálnej funkcii
  • Význačné body: Graf prechádza bodmi [1, 0] a [a, 1]
  • Monotónnosť: Pre a > 1 je rastúca, pre 0 < a < 1 klesajúca
  • Ohraničenosť: Na celom definičnom obore nie je ohraničená zhora ani zdola
    • Na danom intervale ohraničená byť môže: pre x ∈ ⟨1, 8⟩ je 0 ≤ log2 x ≤ 3
  • Graf: Súmerný s grafom y = ax podľa priamky y = x
Grafy funkcií y = 2 na x a y = logaritmus x pri základe 2Rastúca exponenciálna funkcia prechádza bodmi [0, 1] a [1, 2] a blíži sa k osi x. Logaritmická funkcia prechádza bodmi [1, 0] a [2, 1]. Oba grafy sú súmerné podľa priamky y = x.xyy = 2xy = log2 xy = x[0, 1][1, 0]
Grafy y = 2ˣ a y = log₂ x sú súmerné podľa priamky y = x. Význačné body: [0, 1] a [1, 2], resp. [1, 0] a [2, 1].

6Logaritmické rovnice a nerovnice

  • Podmienky: Argument každého logaritmu musí byť kladný, určíme ich na začiatku
  • Postup: Pravidlami zlúčime logaritmy do jedného a použijeme definíciu, alebo porovnáme argumenty rovnakých logaritmov
  • Skúška: Úpravy pravidlami môžu rozšíriť definičný obor, preto korene overíme v podmienkach

Príklad

Rieš v R: a) log2 (x − 1) = 3, b) log x + log (x − 3) = 1.

Riešenie

a) Podmienka x > 1. Z definície x − 1 = 23, teda x = 9.

b) Podmienky x > 0 a x > 3, spolu x > 3. Zlúčením log (x(x − 3)) = 1, teda x2 − 3x = 10. Korene 5 a −2, podmienku spĺňa len x = 5. Skúška: log 5 + log 2 = log 10 = 1.

Príklad s nerovnicou

Rieš v R: a) log2 x < 3, b) log1/2 x > 1.

Riešenie

a) Funkcia je rastúca, x < 23 = 8. S podmienkou x > 0 je riešenie (0, 8).

b) Funkcia je klesajúca, znak sa otočí: x < (1/2)1. Riešenie (0, 1/2).

Príklad z praxe

Za koľko rokov sa vklad zdvojnásobí pri úroku 3 % ročne, ak sa úroky pripisujú k vkladu?

Riešenie

Hľadáme x, pre ktoré 1,03x = 2. Logaritmovaním x = log 2/log 1,03 ≈ 23,4. Po 23 rokoch je vklad ešte o niečo menší ako dvojnásobok, po 24 rokoch ho prvýkrát prekročí. Ďalšie úlohy o úrokoch sú v téme Postupnosti a finančná matematika.

7Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli pojem logaritmus a jeho súvis s exponenciálnou funkciou. Uveď príklady dekadického a prirodzeného logaritmu a povedz, pre ktoré čísla logaritmus neexistuje.
  2. Dôvodenie Zdôvodni vzťah loga (rs) = loga r + loga s pomocou pravidiel pre mocniny. Prečo musí byť základ exponenciálnej funkcie kladný a rôzny od 1?
  3. Riešenie Mesto má 40 000 obyvateľov a ich počet každý rok vzrastie o 2 %. Zapíš počet obyvateľov ako funkciu času a zisti, kedy prvýkrát prekročí 50 000. (Výsledok: 40 000 · 1,02x, po 12 rokoch.)