Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Štatistika

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Súbor, znak a početnosť

  • Základný súbor: Všetky objekty, o ktorých chceme niečo zistiť, napríklad všetci maturanti na Slovensku
  • Výberový súbor: Časť základného súboru, ktorú naozaj skúmame, napríklad 500 opýtaných maturantov
  • Znak: Skúmaná vlastnosť, číselná (výška, známka) alebo slovná (obľúbený predmet)
  • Absolútna početnosť ni: Koľkokrát sa hodnota v súbore vyskytla
  • Relatívna početnosť: Podiel ni/n, často v percentách, súčet všetkých relatívnych početností je 1
  • Triedenie: Pri veľa rôznych hodnotách ich zoskupíme do intervalov (tried) a početnosti zisťujeme pre triedy
Známka12345
Počet24211
Podiel20 %40 %20 %10 %10 %

Tabuľka početností známok desiatich žiakov z písomky. Na nej sú postavené príklady v ďalších častiach.

2Diagramy

  • Stĺpcový a obrázkový: Porovnanie početností jednotlivých hodnôt alebo kategórií
  • Kruhový: Rozdelenie celku na časti, výsek s relatívnou početnosťou f má stredový uhol f · 360°
    • Pre známky z tabuľky: 20 % je 72°, 40 % je 144°, 10 % je 36°
  • Lomený (spojnicový): Vývoj hodnoty v čase, napríklad teplota počas dňa
  • Histogram: Stĺpce nad triedami bez medzier, výška stĺpca zodpovedá početnosti triedy
  • Čítanie tabuliek: Cestovný poriadok, tarify, výsledky volieb, vždy si najprv over, čo je v riadkoch a čo v stĺpcoch

Pozor

Stĺpcový diagram, ktorého os nezačína nulou, zveličuje rozdiely. Kruhový diagram má zmysel len vtedy, keď časti spolu tvoria celok.

3Priemer, modus a medián

x̄ = x1 + x2 + … + xnnaritmetický priemer; ak sa hodnota xi opakuje ni-krát, sčítame súčiny ni · xi (vážený priemer)
  • Modus: Najčastejšia hodnota, súbor ich môže mať aj viac
  • Medián: Prostredná hodnota súboru usporiadaného podľa veľkosti, pri párnom počte priemer dvoch prostredných
  • Odolnosť: Medián sa extrémnou hodnotou takmer nezmení, priemer áno

Príklad

Urči priemer, modus a medián známok z tabuľky v prvej časti.

Riešenie

Súčet všetkých desiatich známok je 2 · 1 + 4 · 2 + 2 · 3 + 4 + 5 = 25, vážený priemer je 25/10 = 2,5. Modus je 2. Usporiadané známky 1, 1, 2, 2, 2, 2, 3, 3, 4, 5 majú na 5. a 6. mieste dvojky, medián je 2.

Príklad

Vo firme zarába päť zamestnancov po 1 000 € a riaditeľ 7 000 €. Aká je priemerná mzda a čo lepšie vystihuje mzdu bežného zamestnanca?

Riešenie

Priemer je 12 000/6 = 2 000 €, viac ako zarába päť zo šiestich ľudí. Medián aj modus sú 1 000 € a bežnú mzdu vystihujú lepšie.

Priemer podľa kontextu

Auto ide do mesta rýchlosťou 60 km/h a späť 40 km/h. Priemerná rýchlosť nie je 50 km/h. Pri vzdialenosti 120 km trvá cesta tam 2 h a späť 3 h, priemerná rýchlosť je 240/5 = 48 km/h.

Cena za prvý rok vzrastie o 10 % a za druhý rok klesne o 10 %. Priemerná ročná zmena nie je 0 %, lebo 1,1 · 0,9 = 0,99. Priemerné ročné tempo rastu sa počíta ako √0,99 ≈ 0,995, teda približne −0,5 % ročne. Rovnako sa počíta priemerná úroková miera pri rôznych ročných úrokoch.

4Rozptyl a smerodajná odchýlka

s2 = (x1 − x̄)2 + … + (xn − x̄)2n
s2 = x12 + … + xn2n − x̄2rozptyl; smerodajná odchýlka je s = √s² a má rovnaké jednotky ako údaje
  • Význam: Hovorí, ako ďaleko od priemeru hodnoty typicky ležia
  • Nulový rozptyl: Majú ho len súbory, v ktorých sú všetky hodnoty rovnaké
  • Výpočet softvérom: Tabuľkové kalkulátory majú vstavané funkcie, pozor, či delia číslom n (celý súbor) alebo n − 1 (odhad z výberu)

Príklad

Súbory A: 4, 5, 6 a B: 1, 5, 9 majú rovnaký priemer 5. Porovnaj ich smerodajné odchýlky.

Riešenie

A: s2 = (1 + 0 + 1)/3 = 2/3, s ≈ 0,82. B: s2 = (16 + 0 + 16)/3 = 32/3, s ≈ 3,27. Priemer je rovnaký, no hodnoty súboru B sú od neho omnoho ďalej.

Príklad

Vypočítaj rozptyl a smerodajnú odchýlku známok z tabuľky v prvej časti.

Riešenie

Súčet druhých mocnín je 2 · 1 + 4 · 4 + 2 · 9 + 16 + 25 = 77. Rozptyl s2 = 77/10 − 2,52 = 1,45, smerodajná odchýlka s ≈ 1,20.

5Stredná hodnota a bernoulliovské pokusy

  • Rozdelenie pravdepodobnosti: Možné hodnoty náhodnej veličiny a ich pravdepodobnosti, ktorých súčet je 1
  • Stredná hodnota: E = x1p1 + … + xkpk, priemer, ku ktorému sa blížia výsledky pri mnohých opakovaniach
  • Bernoulliovské pokusy: Nezávislé opakovania pokusu s dvoma výsledkami, úspech má zakaždým pravdepodobnosť p
    • Urnový model: ťaháme s vracaním z urny, v ktorej je podiel bielych guľôčok p
  • Normálne rozdelenie: Zvonovitý tvar súmerný okolo priemeru, napríklad výška dospelých ľudí alebo chyby merania
    • Nehodí sa na hod kockou (všetky výsledky rovnako pravdepodobné) ani na príjmy domácností (malý počet veľmi vysokých príjmov ťahá rozdelenie doprava)
P(k) = nk · pk · (1 − p)n − kpravdepodobnosť práve k úspechov v n bernoulliovských pokusoch

Príklad

Hra stojí 2 €. Hodíš kockou a za šestku dostaneš 10 €, inak nič. Oplatí sa hrať?

Riešenie

Stredná hodnota výhry je 10 · 1/6 ≈ 1,67 €, po odpočítaní vkladu −1/3 €. Pri mnohých hrách hráč stratí v priemere asi 33 centov na hru.

Príklad

Test má 5 otázok so 4 možnosťami, správna je vždy jedna. Žiak všetko tipuje. Aká je pravdepodobnosť, že trafí práve 3 odpovede a že trafí aspoň jednu?

Riešenie

Úspech má pravdepodobnosť 1/4: P(3) = 10 · (1/4)3 · (3/4)2 = 90/1024 ≈ 0,088. Aspoň jednu cez doplnok: 1 − (3/4)5 ≈ 0,763.

6Výberový súbor a prieskum

  • Odhad z výberu: Relatívna početnosť znaku v náhodnom výbere odhaduje jeho relatívnu početnosť v základnom súbore, presnejšie pri väčšom výbere
  • Zovšeobecnenie: Je oprávnené len vtedy, keď výber zodpovedá celému súboru
    • Anketa medzi čitateľmi športového webu nevypovedá o všetkých obyvateľoch
  • Prieskum: Otázka, spôsob výberu respondentov, zber údajov, tabuľka a diagram, interpretácia výsledkov

Príklad

Zo 400 náhodne vybraných žiakov školy chodí 92 do školy na bicykli. Odhadni, koľko cyklistov je medzi všetkými 1 200 žiakmi.

Riešenie

Vo výbere je to 92/400 = 23 %. Odhad pre celú školu je 0,23 · 1200 = 276 žiakov. Je to odhad, iný náhodný výber by dal trochu iné číslo.

7Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli pojmy modus, medián, aritmetický priemer, rozptyl a smerodajná odchýlka. Uveď súbor, v ktorom sa priemer a medián výrazne líšia.
  2. Dôvodenie Vysvetli na príklade, prečo priemerná rýchlosť cesty tam a späť nie je aritmetickým priemerom oboch rýchlostí. Kedy je lepšie použiť medián namiesto priemeru?
  3. Riešenie Uveď súbor piatich čísel, ktorého priemer je 10 a medián aj modus sú 8. Vypočítaj jeho rozptyl a smerodajnú odchýlku. (Napríklad 8, 8, 8, 12, 14: s2 = 6,4, s ≈ 2,53.)