Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Kombinatorika a pravdepodobnosť

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Pravidlo súčtu a súčinu

  • Pravidlo súčtu: Ak vyberáme z dvoch skupín bez spoločných prvkov, počty možností sa sčítajú
  • Pravidlo súčinu: Ak sa výber skladá z krokov a počet možností v každom kroku nezávisí od toho, čo sme vybrali predtým, počty sa násobia
  • Strom logických možností: Pri malom počte možností ich vypíšeme systematicky, každá vetva stromu je jedna možnosť

Príklad

Jedáleň ponúka 3 polievky, 4 hlavné jedlá a na záver buď jeden z 2 dezertov, alebo jednu z 3 káv. Koľko rôznych obedov sa dá zostaviť?

Riešenie

Na záver je podľa pravidla súčtu 2 + 3 = 5 možností. Podľa pravidla súčinu je obedov 3 · 4 · 5 = 60.

Príklad

Koľko je trojciferných čísel s navzájom rôznymi ciframi a koľko z nich je párnych?

Riešenie

Prvá cifra nesmie byť 0, má 9 možností, druhá 9 (už aj nula), tretia 8: spolu 9 · 9 · 8 = 648.

Párne čísla rozdelíme podľa poslednej cifry. Končí nulou: 9 · 8 = 72. Končí cifrou 2, 4, 6 alebo 8: prvá cifra nesmie byť 0 ani posledná, má 8 možností, prostredná tiež 8: 4 · 8 · 8 = 256. Spolu 328 párnych čísel.

2Faktoriál a permutácie

n! = 1 · 2 · 3 · … · n 0! = 1
  • Permutácie P(n): Počet usporiadaní n rôznych prvkov, P(n) = n!
  • Permutácie s opakovaním: Usporiadania n prvkov, z ktorých je n1 rovnakých jedného druhu, n2 druhého a tak ďalej
P′(n1, …, nk) = n!n1! · … · nk!n = n1 + n2 + … + nk

Príklad

Koľkými spôsobmi sa dá zoradiť 5 rôznych kníh na poličke a koľko rôznych slov (aj nezmyselných) vznikne preskupením písmen slova MATEMATIKA?

Riešenie

Knihy: 5! = 120. Slovo MATEMATIKA má 10 písmen, A je trikrát, M a T dvakrát: 10!/(3! · 2! · 2!) = 151 200.

3Variácie

Vk(n) = n!(n − k)! = n · (n − 1) · … · (n − k + 1)usporiadané k-tice z n prvkov, prvky sa neopakujú
V′k(n) = nkusporiadané k-tice z n druhov prvkov, prvky sa môžu opakovať

Príklad

Koľko je štvormiestnych PIN kódov? Koľko z nich má všetky cifry rôzne? Koľkými spôsobmi sa môžu rozdeliť medaily medzi 8 finalistov?

Riešenie

PIN kódov je V′4(10) = 104 = 10 000, s rôznymi ciframi V4(10) = 10 · 9 · 8 · 7 = 5 040. Medaily: záleží na poradí a nikto nemôže získať dve, V3(8) = 8 · 7 · 6 = 336.

4Kombinácie a kombinačné čísla

Ck(n) = nk = n!k! · (n − k)!k-prvkové podmnožiny n-prvkovej množiny, na poradí nezáleží
nk = nn − k nk + nk + 1 = n + 1k + 1
  • Ako sa rozhodnúť: Záleží na poradí? Ak áno, ide o variácie alebo permutácie, ak nie, o kombinácie. Môžu sa prvky opakovať? Ak áno, vzorec s opakovaním
  • Pascalov trojuholník: Kombinačné čísla usporiadané do riadkov, každé číslo je súčtom dvoch nad ním
1
1   1
1   2   1
1   3   3   1
1   4   6   4   1
1   5   10   10   5   1n-tý riadok (počítaný od nuly) obsahuje čísla C0(n) až Cn(n)

Príklad

Koľkými spôsobmi sa dajú z 25 žiakov vybrať 3 zástupcovia? Koľko je podaní rúk, keď si ich podá každý z 10 ľudí s každým?

Riešenie

Na poradí zástupcov nezáleží: C3(25) = 25 · 24 · 23/6 = 2 300. Podanie rúk je dvojica ľudí: C2(10) = 45.

Príklad

Trieda má 12 chlapcov a 10 dievčat. Koľkými spôsobmi sa dá vybrať päťčlenné družstvo s 3 chlapcami a 2 dievčatami?

Riešenie

Chlapcov vyberieme C3(12) = 220 spôsobmi, dievčatá C2(10) = 45 spôsobmi. Podľa pravidla súčinu 220 · 45 = 9 900.

5Pravdepodobnosť

  • Náhodný jav: Tvrdenie o výsledku náhodného pokusu, ktoré môže nastať alebo nenastať
  • Istý a nemožný jav: Istý jav nastane vždy a má pravdepodobnosť 1, nemožný nenastane nikdy a má pravdepodobnosť 0
  • Laplaceova schéma: Ak sú všetky výsledky rovnako možné, P(A) = m/n, kde m je počet priaznivých a n počet všetkých výsledkov
  • Ideálna relatívna početnosť: Pri veľkom počte opakovaní sa podiel pokusov, v ktorých jav nastal, blíži k P(A)
  • Doplnkový jav A′: Nastane práve vtedy, keď nenastane A, P(A′) = 1 − P(A)
    • Úlohy so slovom „aspoň“ sa často najľahšie riešia cez doplnok
  • Geometrická pravdepodobnosť: Pri náhodnom výbere bodu je pravdepodobnosť pomerom dĺžok, obsahov alebo objemov
0 ≤ P(A) ≤ 1 P(A) + P(A′) = 1

Príklad

Hodíme dvoma kockami. Aká je pravdepodobnosť, že súčet bude 7? Aká je pravdepodobnosť, že pri štyroch hodoch jednou kockou padne aspoň raz šestka?

Riešenie

Všetkých dvojíc je 36, súčet 7 dávajú [1, 6], [2, 5], [3, 4], [4, 3], [5, 2] a [6, 1]: P = 6/36 = 1/6. Pri štyroch hodoch nepadne šestka ani raz s pravdepodobnosťou (5/6)4, preto P = 1 − (5/6)4 ≈ 0,518.

Príklad

Z 10 výrobkov sú 3 chybné. Náhodne vyberieme dva. Aká je pravdepodobnosť, že sú oba v poriadku?

Riešenie

Všetkých dvojíc je C2(10) = 45, dvojíc dobrých výrobkov C2(7) = 21. P = 21/45 = 7/15 ≈ 0,467, aspoň jeden chybný je s pravdepodobnosťou 8/15.

Geometrická pravdepodobnosť

Terč je štvorec so stranou 20 cm s vpísaným kruhom. Šípka náhodne zasiahne terč. Aká je pravdepodobnosť, že zasiahne kruh?

Riešenie

Pomer obsahov: π · 102/202 = π/4 ≈ 0,785.

6Zjednotenie a nezávislé javy

P(A ∪ B) = P(A) + P(B) − P(A ∩ B)pre javy, ktoré sa navzájom vylučujú, je P(A ∩ B) = 0 a pravdepodobnosti sa len sčítajú
P(A ∩ B) = P(A) · P(B)platí práve pre nezávislé javy
  • Nezávislé javy: Výskyt jedného nemení pravdepodobnosť druhého, napríklad výsledky dvoch rôznych kociek
  • Prečo súčin: Ak A nastane na prvej kocke v m1 výsledkoch zo 6 a B na druhej v m2, priaznivých dvojíc je m1 · m2 z 36
  • Rozhodnutie o závislosti: Porovnáme P(A ∩ B) so súčinom P(A) · P(B)

Príklad

Hodíme jednou kockou. Jav A: padne párne číslo, jav B: padne číslo väčšie ako 3. Vypočítaj P(A ∪ B) a rozhodni, či sú javy nezávislé.

Riešenie

A tvoria 2, 4, 6 a B tvoria 4, 5, 6, spoločné sú 4 a 6. P(A ∪ B) = 3/6 + 3/6 − 2/6 = 2/3, čo sedí s výpočtom priamo: 2, 4, 5, 6. Javy sú závislé, lebo P(A ∩ B) = 1/3, ale P(A) · P(B) = 1/4.

Príklad

Dvaja strelci zasiahnu cieľ nezávisle s pravdepodobnosťami 0,8 a 0,6. Aká je pravdepodobnosť, že cieľ zasiahnu obaja a že ho zasiahne aspoň jeden?

Riešenie

Obaja: 0,8 · 0,6 = 0,48. Aspoň jeden cez doplnok: oba minú s pravdepodobnosťou 0,2 · 0,4 = 0,08, teda P = 0,92.

7Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli rozdiel medzi variáciami, permutáciami a kombináciami. Ku každému pojmu uveď úlohu, ktorá sa ním rieši, a úlohu, v ktorej by jeho použitie bolo chybou.
  2. Dôvodenie Vysvetli, prečo platí P(A) + P(A′) = 1 a prečo pre nezávislé javy platí P(A ∩ B) = P(A) · P(B). Na príklade ukáž rozdiel medzi nemožným javom a javom s pravdepodobnosťou 0.
  3. Riešenie V triede je 12 chlapcov a 10 dievčat. Náhodne vyberú troch žiakov. Aká je pravdepodobnosť, že medzi nimi budú práve dve dievčatá? (Výsledok: 45 · 12/1 540 = 27/77 ≈ 0,351.)