Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Logika a množiny

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Výroky

  • Výrok: Oznamovacia veta, o ktorej má zmysel povedať, či je pravdivá, alebo nepravdivá
    • „Číslo 7 je prvočíslo.“ je pravdivý výrok, „Bratislava leží na Hrone.“ je nepravdivý výrok
    • Výrokom je aj všeobecné tvrdenie bez slova „každý“, napríklad „Súčet vnútorných uhlov trojuholníka je 180°.“
    • Výrokom nie je otázka, rozkaz ani veta s premennou, ktorej hodnotu nepoznáme, napríklad x + 2 = 5
  • Pravdivostná hodnota: Pravda (1) alebo nepravda (0)
  • Hypotéza: Výrok, o ktorého pravdivosti zatiaľ nevieme rozhodnúť
  • Axióma: Základné tvrdenie, ktoré prijímame bez dôkazu
  • Definícia: Presné vymedzenie nového pojmu pomocou pojmov, ktoré už poznáme
  • Tvrdenie (veta): Výrok, ktorého pravdivosť sme dokázali

2Logické spojky

Z jednoduchých výrokov skladáme pomocou logických spojok zložené výroky. Ich pravdivosť závisí len od pravdivosti zložiek.

SpojkaZápisJe pravdivý, keď
negácia
nie je pravda, že A
A′A je nepravdivý
konjunkcia
A a B
A ∧ Bsú pravdivé oba výroky
disjunkcia
A alebo B
A ∨ Bje pravdivý aspoň jeden
implikácia
ak A, tak B
A ⇒ Bvždy, okrem prípadu, keď je A pravdivý a B nepravdivý
ekvivalencia
A práve vtedy, keď B
A ⇔ Bmajú oba rovnakú pravdivostnú hodnotu

Tabuľka pravdivostných hodnôt

ABA′A ∧ BA ∨ BA ⇒ BA ⇔ B
1101111
1000100
0110110
0010011
  • Nevylučovacie alebo: V matematike je disjunkcia pravdivá aj vtedy, keď platia obe časti
    • Vylučovacie „buď…, alebo…“ z bežnej reči platí, len keď platí práve jedna časť, napríklad „Buď pôjdem do kina, alebo do divadla.“
  • Implikácia s nepravdivým predpokladom: Je vždy pravdivá
    • „Ak 2 + 2 = 5, tak je Mesiac zo syra.“ je pravdivý výrok
  • Tautológia: Zložený výrok, ktorý je pravdivý pri každej pravdivosti zložiek, napríklad A ∨ A′
  • Kontradikcia: Zložený výrok, ktorý je vždy nepravdivý, napríklad A ∧ A′

3Negácia zložených výrokov

Negácia musí byť pravdivá presne vtedy, keď je pôvodný výrok nepravdivý. Netreba ju tvoriť len slovami „nie je pravda, že…“, lepšie je výrok preformulovať.

(A ∧ B)′ ⇔ A′ ∨ B′
(A ∨ B)′ ⇔ A′ ∧ B′de Morganove pravidlá
(A ⇒ B)′ ⇔ A ∧ B′
(A ⇔ B)′ ⇔ (A ∧ B′) ∨ (A′ ∧ B)

Príklad

Zneguj výroky: a) „Číslo 12 je párne a je deliteľné piatimi.“ b) „Ak prší, zoberiem si dáždnik.“ c) „Peter maturuje z matematiky alebo z fyziky.“

Riešenie

  • a) „Číslo 12 je nepárne alebo nie je deliteľné piatimi.“ (Pôvodný výrok je nepravdivý, negácia pravdivá.)
  • b) „Prší a nezoberiem si dáždnik.“
  • c) „Peter nematuruje ani z matematiky, ani z fyziky.“

Pozor

Negácia implikácie nie je implikácia. Negáciou výroku „Ak prší, zoberiem si dáždnik.“ nie je „Ak neprší, nezoberiem si dáždnik.“ Takisto negáciou výroku „Všetci prišli.“ nie je „Nikto neprišiel.“, ale „Aspoň jeden neprišiel.“

4Implikácia a jej obmena

  • Implikácia A ⇒ B: A je predpoklad, B je záver
    • A je postačujúca podmienka pre B, B je nutná podmienka pre A
  • Obrátená implikácia B ⇒ A: Môže mať inú pravdivostnú hodnotu než pôvodná implikácia
  • Obmena implikácie B′ ⇒ A′: Je s pôvodnou implikáciou ekvivalentná, má rovnakú tabuľku pravdivostných hodnôt
  • Ekvivalencia A ⇔ B: Platí, keď platia obe implikácie A ⇒ B aj B ⇒ A

Príklad

Implikácia „Ak je číslo deliteľné šiestimi, je deliteľné tromi.“ je pravdivá. Utvor k nej obrátenú implikáciu a obmenu a rozhodni o ich pravdivosti.

Riešenie

  • Obrátená implikácia: „Ak je číslo deliteľné tromi, je deliteľné šiestimi.“ Je nepravdivá, protipríkladom je číslo 9.
  • Obmena: „Ak číslo nie je deliteľné tromi, nie je deliteľné ani šiestimi.“ Je pravdivá, rovnako ako pôvodná implikácia.

Rovnaká logika platí pri riešení rovníc. Úprava, pri ktorej platí len implikácia (napríklad umocnenie oboch strán), môže pridať korene navyše, preto treba urobiť skúšku správnosti. Viac v téme Rovnice, nerovnice a ich sústavy.

5Kvantifikátory

  • Všeobecný kvantifikátor ∀: „pre každé“, „všetky“, „žiadny“
  • Existenčný kvantifikátor ∃: „existuje“, „aspoň jeden“, „niektorý“
  • Číselné kvantifikátory: aspoň n, najviac n, práve n
VýrokJeho negácia
Každé x z M má vlastnosť V.
∀x ∈ M: V(x)
Existuje x z M, ktoré vlastnosť V nemá.
∃x ∈ M: V′(x)
Existuje x z M s vlastnosťou V.Žiadne x z M nemá vlastnosť V.
Aspoň nNajviac n − 1
Najviac nAspoň n + 1
Práve nNajviac n − 1 alebo aspoň n + 1

Príklad

Zneguj výroky: a) „Každé prvočíslo je nepárne.“ b) „V triede sú aspoň traja ľaváci.“ c) „Rovnica má práve jeden koreň.“

Riešenie

  • a) „Existuje prvočíslo, ktoré je párne.“ Negácia je pravdivá, je ním číslo 2.
  • b) „V triede sú najviac dvaja ľaváci.“
  • c) „Rovnica nemá žiadny koreň alebo má aspoň dva korene.“

6Úsudky a dôkazy

  • Platný úsudok: Ak sú pravdivé všetky predpoklady, musí byť pravdivý aj záver
    • Modus ponens: z A ⇒ B a z A vyplýva B
    • Modus tollens: z A ⇒ B a z B′ vyplýva A′
    • Neplatný úsudok: z A ⇒ B a z B ešte nevyplýva A (z toho, že je cesta mokrá, nevyplýva, že pršalo)
  • Priamy dôkaz: Reťazec implikácií A ⇒ A₁ ⇒ A₂ ⇒ … ⇒ B
  • Nepriamy dôkaz: Namiesto A ⇒ B dokážeme obmenu B′ ⇒ A′
  • Dôkaz sporom: Predpokladáme, že tvrdenie neplatí, a dôjdeme k sporu
  • Protipríklad: Na vyvrátenie všeobecného tvrdenia stačí jeden prípad, keď neplatí
    • Tvrdenie „Každé prvočíslo je nepárne.“ vyvráti číslo 2
    • Všeobecné tvrdenie naopak nedokážeme ani tisíckou príkladov, keď platí

Priamy dôkaz

Súčet dvoch nepárnych čísel je párny: (2k + 1) + (2l + 1) = 2(k + l + 1), a to je násobok dvoch.

Nepriamy dôkaz

Ak je n² párne, je párne aj n. Dokážeme obmenu: ak je n nepárne, n = 2k + 1, potom n² = 4k² + 4k + 1 = 2(2k² + 2k) + 1 je nepárne.

Dôkaz sporom

Číslo √2 je iracionálne. Predpokladajme opak, √2 = p/q, kde zlomok je v základnom tvare. Potom p² = 2q², teda p² je párne, a preto aj p je párne, p = 2r. Dosadením 4r² = 2q², teda q² = 2r² a párne je aj q. Čísla p a q majú spoločného deliteľa 2, čo je v spore so základným tvarom zlomku.

7Množiny a operácie s nimi

  • Množina: Súbor navzájom rôznych prvkov, x ∈ A čítame „x patrí do A“
    • Zápis vymenovaním prvkov: A = {1, 2, 3}
    • Zápis charakteristickou vlastnosťou: A = {x ∈ N; x < 4}
  • Prázdna množina: Nemá žiadny prvok, ∅ = { }
  • Podmnožina A ⊂ B: Každý prvok A patrí aj do B, množina B je nadmnožinou A
  • Rovnosť množín: A = B práve vtedy, keď A ⊂ B a súčasne B ⊂ A
  • Disjunktné množiny: Nemajú spoločný prvok, A ∩ B = ∅
  • Konečná a nekonečná množina: Počet prvkov konečnej množiny zapisujeme |A|
OperáciaZápisPatria do nej prvky, ktoré…
prienikA ∩ Bsú v A aj v B
zjednotenieA ∪ Bsú aspoň v jednej z množín
rozdielA − Bsú v A, ale nie sú v B
doplnok A v BA′ = B − Asú v B, ale nie sú v A (keď A ⊂ B)
Vennov diagram dvoch množínDve prekrývajúce sa množiny A a B v základnej množine U. Ich spoločná časť je prienik A ∩ B.UABA ∩ B
Oranžová časť je prienik A ∩ B, obe kružnice spolu tvoria zjednotenie A ∪ B.
(A ∩ B)′ = A′ ∪ B′ (A ∪ B)′ = A′ ∩ B′de Morganove vzorce pre množiny, doplnky berieme v tej istej základnej množine

Príklad

A je množina deliteľov čísla 12, B množina deliteľov čísla 18. Urči A ∩ B, A ∪ B a A − B.

Riešenie

A = {1, 2, 3, 4, 6, 12}, B = {1, 2, 3, 6, 9, 18}. Prienik A ∩ B = {1, 2, 3, 6} sú spoločné delitele, zjednotenie A ∪ B = {1, 2, 3, 4, 6, 9, 12, 18} a rozdiel A − B = {4, 12}.

Príklad s intervalmi

Pre A = ⟨−2, 3) a B = (1, 5⟩ urči prienik, zjednotenie a rozdiel A − B.

Riešenie

Intervaly si nakresli na číselnú os. A ∩ B = (1, 3), A ∪ B = ⟨−2, 5⟩, A − B = ⟨−2, 1⟩. Číslo 1 do rozdielu patrí, lebo leží v A a v B nie je.

8Počet prvkov zjednotenia

|A ∪ B| = |A| + |B| − |A ∩ B|
  • Prečo mínus prienik: Prvky prieniku sme pri sčítaní |A| + |B| započítali dvakrát
  • Vennov diagram: Pri slovných úlohách začni vyplňovať od prieniku, potom zvyšky jednotlivých množín a nakoniec prvky mimo všetkých množín
|A ∪ B ∪ C| = |A| + |B| + |C|
− |A ∩ B| − |A ∩ C| − |B ∩ C| + |A ∩ B ∩ C|pre tri množiny, prvky prieniku všetkých troch sa nakoniec vrátia

Príklad

V triede je 30 žiakov. Po anglicky hovorí 22, po nemecky 12 a štyria nehovoria ani jedným z týchto jazykov. Koľko žiakov hovorí oboma jazykmi?

Riešenie

Aspoň jedným jazykom hovorí 30 − 4 = 26 žiakov, teda |A ∪ B| = 26. Zo vzorca |A ∩ B| = 22 + 12 − 26 = 8. Oboma jazykmi hovorí 8 žiakov.

9Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli pojmy výrok, implikácia a ekvivalencia. Uveď príklad pravdivej implikácie, ku ktorej obrátená implikácia pravdivá nie je.
  2. Dôvodenie Zdôvodni, prečo je implikácia ekvivalentná so svojou obmenou, a vysvetli, ako sa to využíva v nepriamom dôkaze.
  3. Riešenie Zo 40 študentov sa 25 učí po anglicky, 18 po nemecky a 7 ani jeden z týchto jazykov. Koľko sa ich učí oba jazyky? Vyrieš úlohu vzorcom aj Vennovým diagramom. (Výsledok: 10.)