Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Analytická geometria v rovine

Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.

1Súradnice a vzdialenosť bodov

V karteziánskej súradnicovej sústave má každý bod roviny súradnice A[a1, a2].

|AB| = √(b1 − a1)2 + (b2 − a2)2vzdialenosť bodov, zdôvodnenie dáva Pytagorova veta v pravouhlom trojuholníku s odvesnami rovnobežnými s osami
S = [a1 + b12, a2 + b22]stred úsečky AB
  • Bod deliaci úsečku v pomere m : n: C = A + m/(m + n) · (B − A), kde |AC| : |CB| = m : n

Príklad

Pre body A[−2, 1] a B[10, 17] urči dĺžku úsečky AB, jej stred a bod C, ktorý ju delí v pomere |AC| : |CB| = 1 : 3.

Riešenie

|AB| = √(122 + 162) = 20, stred je [4, 9]. Bod C leží v štvrtine úsečky od A: C = [−2 + 12/4, 1 + 16/4] = [1, 5].

2Vektory

  • Vektor: Množina všetkých rovnako dlhých a rovnako orientovaných úsečiek, každá z nich je umiestnením vektora
  • Súradnice: Vektor s umiestnením AB má súradnice u = B − A = (b1 − a1, b2 − a2)
  • Nulový a opačný vektor: o = (0, 0), opačný k u je −u = (−u1, −u2)
  • Súčet: u + v = (u1 + v1, u2 + v2), geometricky uhlopriečka rovnobežníka alebo nadviazanie vektorov za sebou
  • Násobok: k · u = (ku1, ku2), pre záporné k má opačnú orientáciu
  • Dĺžka: |u| = √(u12 + u22)
  • Body na jednej priamke: A, B, C ležia na priamke, ak je jeden z vektorov B − A a C − A násobkom druhého
u · v = u1v1 + u2v2 = |u| · |v| · cos φskalárny súčin, φ je uhol vektorov
  • Kolmosť: Nenulové vektory sú kolmé práve vtedy, keď u · v = 0
  • Uhol vektorov: cos φ = u · v/(|u| · |v|)
  • Obsah trojuholníka ABC: Pre u = B − A a v = C − A je S = ½ · |u1v2 − u2v1|

Príklad

Urči uhol vektorov u = (1, 2) a v = (3, 1) a rozhodni, či sú vektory (3, 4) a (4, −3) kolmé.

Riešenie

u · v = 3 + 2 = 5, |u| = √5, |v| = √10. Potom cos φ = 5/√50 = √2/2 a φ = 45°. Druhá dvojica: 12 − 12 = 0, vektory sú kolmé.

3Rovnice priamky

  • Parametrické vyjadrenie: Bod A a smerový vektor u, X = A + t · u, kde t ∈ R
    • Po súradniciach x = a1 + tu1, y = a2 + tu2
    • Úsečka AB pre t ∈ ⟨0, 1⟩ a u = B − A, polpriamka pre t ≥ 0
  • Všeobecná rovnica: ax + by + c = 0, vektor n = (a, b) je normálový, kolmý na priamku
    • K smerovému vektoru u = (u1, u2) je normálový napríklad (−u2, u1)
  • Smernicový tvar: y = kx + q, smernica k = tg φ = u2/u1
    • Priamky rovnobežné s osou y, x = c, smernicu nemajú

Príklad

Napíš rovnice priamky AB pre A[1, 3] a B[4, 9] vo všetkých troch tvaroch.

Riešenie

Smerový vektor B − A = (3, 6), stačí jeho tretina u = (1, 2). Parametricky x = 1 + t, y = 3 + 2t. Normálový vektor n = (2, −1), rovnica 2x − y + c = 0. Dosadením A: c = 1, teda 2x − y + 1 = 0. Smernicový tvar y = 2x + 1.

Zdôvodnenie

Prečo je (a, b) kolmý na priamku ax + by + c = 0? Pre dva jej body X a Y platí ax1 + by1 + c = 0 aj ax2 + by2 + c = 0. Odčítaním a(x1 − x2) + b(y1 − y2) = 0, skalárny súčin vektora (a, b) so smerovým vektorom X − Y je nulový.

4Vzájomná poloha priamok

  • Rovnobežné priamky: Smerové vektory sú násobkami, smernice sú rovnaké, normálové vektory sú násobkami
    • Ak majú navyše spoločný bod, sú totožné
  • Rôznobežné priamky: Majú jediný spoločný bod, priesečník nájdeme riešením sústavy ich rovníc
  • Kolmé priamky: u · v = 0, pre smernice k1 · k2 = −1, pre všeobecné rovnice a1a2 + b1b2 = 0
  • Uhol dvoch priamok: Z intervalu ⟨0°, 90°⟩, cos φ = |u · v|/(|u| · |v|)

Príklad

Dané sú priamky p: 2x − y + 1 = 0 a q: x + 2y − 7 = 0 a bod M[3, 0]. Urči vzájomnú polohu priamok a napíš priamky, ktoré idú bodom M rovnobežne s p a kolmo na p.

Riešenie

Normálové vektory (2, −1) a (1, 2) majú skalárny súčin 0, priamky sú kolmé. Z p je y = 2x + 1, dosadením do q vyjde 5x − 5 = 0, priesečník je [1, 3].

Rovnobežka s p cez M: 2x − y + c = 0, z bodu M c = −6, teda 2x − y − 6 = 0. Kolmica na p cez M má normálový vektor (1, 2): x + 2y − 3 = 0.

5Vzdialenosť bodu od priamky

v(M, p) = |a m1 + b m2 + c|√a2 + b2vzdialenosť bodu M[m1, m2] od priamky p: ax + by + c = 0
  • Bez vzorca: Bodom M vedieme kolmicu na p, nájdeme priesečník P a vypočítame |MP|
  • Rovnobežné priamky: Ich vzdialenosť je vzdialenosť ľubovoľného bodu jednej priamky od druhej

Príklad

Vypočítaj vzdialenosť bodu M[3, 0] od priamky p: 2x − y + 1 = 0 a vzdialenosť rovnobežiek 2x − y + 1 = 0 a 2x − y − 6 = 0.

Riešenie

v = |6 − 0 + 1|/√5 = 7/√5 = 7√5/5 ≈ 3,13. Bod M leží na druhej rovnobežke, preto je ich vzdialenosť tiež 7√5/5.

6Kružnica

(x − m)2 + (y − n)2 = r2kružnica so stredom S[m, n] a polomerom r
  • Všeobecný tvar: x2 + y2 + ax + by + c = 0, stred a polomer z neho zistíme doplnením do štvorca
  • Kružnica cez tri body: Dosadíme ich do všeobecného tvaru a riešime sústavu troch rovníc pre a, b, c
  • Priamka a kružnica: Dosadením priamky do rovnice kružnice dostaneme kvadratickú rovnicu
    • Dva korene: sečnica, jeden: dotyčnica, žiadny: nesečnica
    • Alebo porovnáme vzdialenosť stredu od priamky s polomerom
  • Dve kružnice: Porovnáme vzdialenosť stredov so súčtom a rozdielom polomerov (pozri Kružnica a kruh)

Príklad

Urči stred a polomer kružnice x2 + y2 − 4x + 6y − 12 = 0 a jej priesečníky s priamkou y = x.

Riešenie

Doplnením do štvorca (x − 2)2 − 4 + (y + 3)2 − 9 − 12 = 0, teda (x − 2)2 + (y + 3)2 = 25. Stred S[2, −3], polomer 5.

Dosadením y = x: (x − 2)2 + (x + 3)2 = 25, po úprave x2 + x − 6 = 0. Korene 2 a −3, priesečníky sú [2, 2] a [−3, −3].

Príklad

Napíš rovnicu kružnice, ktorá prechádza bodmi A[0, 0], B[4, 0] a C[0, 2].

Riešenie

Dosadením do x2 + y2 + ax + by + c = 0: z A je c = 0, z B 16 + 4a = 0, z C 4 + 2b = 0. Rovnica x2 + y2 − 4x − 2y = 0, teda (x − 2)2 + (y − 1)2 = 5. Pri A je pravý uhol, stred [2, 1] je preto stredom úsečky BC, ako hovorí Tálesova veta.

7Množiny bodov v súradniciach

  • Kruh: (x − m)2 + (y − n)2 ≤ r2, body vo vzdialenosti najviac r od stredu
  • Polrovina: ax + by + c ≥ 0, ktorú stranu priamky opisuje, zistíme dosadením niektorého bodu, napríklad [0, 0]
  • Body nad grafom: y > f(x), pod grafom y < f(x)
  • Os úsečky AB: Body, pre ktoré |XA| = |XB|, po umocnení dostaneme rovnicu priamky
  • Sústava nerovníc: Prienik polrovín a ďalších množín, napríklad x ≥ 0, y ≥ 0, x + y ≤ 4 opisuje trojuholník s vrcholmi [0, 0], [4, 0] a [0, 4]

Príklad

Nájdi rovnicu osi úsečky AB pre A[1, 1] a B[5, 3].

Riešenie

Z (x − 1)2 + (y − 1)2 = (x − 5)2 + (y − 3)2 sa druhé mocniny x a y odčítajú a zostane 8x + 4y − 32 = 0, teda 2x + y − 8 = 0. Kontrola: stred [3, 2] na osi leží a normálový vektor (2, 1) je rovnobežný s vektorom B − A = (4, 2).

8Na ústnej maturite

Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.

  1. Pojmy Vysvetli pojmy smerový vektor, normálový vektor a smernica priamky. Ako sa líši parametrické vyjadrenie priamky, polpriamky a úsečky?
  2. Dôvodenie Zdôvodni vzorec pre vzdialenosť dvoch bodov. Prečo sú dve priamky kolmé práve vtedy, keď je skalárny súčin ich smerových vektorov nulový, a ako to súvisí so vzťahom k1 · k2 = −1?
  3. Riešenie Trojuholník má vrcholy A[1, 1], B[5, 2] a C[2, 4]. Vypočítaj jeho obsah, dĺžku strany AB a výšku na ňu. Je trojuholník pravouhlý? (Výsledok: S = 5,5, |AB| = √17, v = 11/√17 ≈ 2,67, pravouhlý nie je.)