Maturitná téma z matematiky: pojmy, vzťahy a riešené príklady.
V karteziánskej súradnicovej sústave má každý bod roviny súradnice A[a1, a2].
Príklad
Pre body A[−2, 1] a B[10, 17] urči dĺžku úsečky AB, jej stred a bod C, ktorý ju delí v pomere |AC| : |CB| = 1 : 3.
Riešenie
|AB| = √(122 + 162) = 20, stred je [4, 9]. Bod C leží v štvrtine úsečky od A: C = [−2 + 12/4, 1 + 16/4] = [1, 5].
Príklad
Urči uhol vektorov u = (1, 2) a v = (3, 1) a rozhodni, či sú vektory (3, 4) a (4, −3) kolmé.
Riešenie
u · v = 3 + 2 = 5, |u| = √5, |v| = √10. Potom cos φ = 5/√50 = √2/2 a φ = 45°. Druhá dvojica: 12 − 12 = 0, vektory sú kolmé.
Príklad
Napíš rovnice priamky AB pre A[1, 3] a B[4, 9] vo všetkých troch tvaroch.
Riešenie
Smerový vektor B − A = (3, 6), stačí jeho tretina u = (1, 2). Parametricky x = 1 + t, y = 3 + 2t. Normálový vektor n = (2, −1), rovnica 2x − y + c = 0. Dosadením A: c = 1, teda 2x − y + 1 = 0. Smernicový tvar y = 2x + 1.
Zdôvodnenie
Prečo je (a, b) kolmý na priamku ax + by + c = 0? Pre dva jej body X a Y platí ax1 + by1 + c = 0 aj ax2 + by2 + c = 0. Odčítaním a(x1 − x2) + b(y1 − y2) = 0, skalárny súčin vektora (a, b) so smerovým vektorom X − Y je nulový.
Príklad
Dané sú priamky p: 2x − y + 1 = 0 a q: x + 2y − 7 = 0 a bod M[3, 0]. Urči vzájomnú polohu priamok a napíš priamky, ktoré idú bodom M rovnobežne s p a kolmo na p.
Riešenie
Normálové vektory (2, −1) a (1, 2) majú skalárny súčin 0, priamky sú kolmé. Z p je y = 2x + 1, dosadením do q vyjde 5x − 5 = 0, priesečník je [1, 3].
Rovnobežka s p cez M: 2x − y + c = 0, z bodu M c = −6, teda 2x − y − 6 = 0. Kolmica na p cez M má normálový vektor (1, 2): x + 2y − 3 = 0.
Príklad
Vypočítaj vzdialenosť bodu M[3, 0] od priamky p: 2x − y + 1 = 0 a vzdialenosť rovnobežiek 2x − y + 1 = 0 a 2x − y − 6 = 0.
Riešenie
v = |6 − 0 + 1|/√5 = 7/√5 = 7√5/5 ≈ 3,13. Bod M leží na druhej rovnobežke, preto je ich vzdialenosť tiež 7√5/5.
Príklad
Urči stred a polomer kružnice x2 + y2 − 4x + 6y − 12 = 0 a jej priesečníky s priamkou y = x.
Riešenie
Doplnením do štvorca (x − 2)2 − 4 + (y + 3)2 − 9 − 12 = 0, teda (x − 2)2 + (y + 3)2 = 25. Stred S[2, −3], polomer 5.
Dosadením y = x: (x − 2)2 + (x + 3)2 = 25, po úprave x2 + x − 6 = 0. Korene 2 a −3, priesečníky sú [2, 2] a [−3, −3].
Príklad
Napíš rovnicu kružnice, ktorá prechádza bodmi A[0, 0], B[4, 0] a C[0, 2].
Riešenie
Dosadením do x2 + y2 + ax + by + c = 0: z A je c = 0, z B 16 + 4a = 0, z C 4 + 2b = 0. Rovnica x2 + y2 − 4x − 2y = 0, teda (x − 2)2 + (y − 1)2 = 5. Pri A je pravý uhol, stred [2, 1] je preto stredom úsečky BC, ako hovorí Tálesova veta.
Príklad
Nájdi rovnicu osi úsečky AB pre A[1, 1] a B[5, 3].
Riešenie
Z (x − 1)2 + (y − 1)2 = (x − 5)2 + (y − 3)2 sa druhé mocniny x a y odčítajú a zostane 8x + 4y − 32 = 0, teda 2x + y − 8 = 0. Kontrola: stred [3, 2] na osi leží a normálový vektor (2, 1) je rovnobežný s vektorom B − A = (4, 2).
Ukážka troch úloh maturitného zadania podľa toho, ako ich opisujú cieľové požiadavky. Skutočné zadania zostavuje tvoja škola.